SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Minulosť

Stôp sa ti nepustí, hoc zhládzal bys’ ich za sebou, stínom sa prikráda a v šatách, jaks’ ju odel, sám na ňu nakladáš, sám vyberáš jej model, a tvár jej tvojich čŕt, i úsmevu, i úšklebov. Ty za ňu rozmýšľaš. Jej? — prázdno zeje pod lebou! Preds’ vavrín zhabe ti (ak máš kýs’) za svoj podiel. A nemáš? Vykričí ti hrubo, kdes’ ho podel za hriešnych nocí, i česť tvrdým hrúdím prihriebov. A márne bláznivé si srdce tvoje bláha: ten odev zavedie, však údy večne neskryje, a ona, sledujúc ťa, pred svetom je — nahá… Na hrobe vyčnie ti, keď dávno zvädly ľalie, a stvrdlá na kameň v diaľ zarazí zrak trudný, keď prosiac za teba tam čaká na deň súdny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama