SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sláva na cestách

Voz ráfov hrubánskych a vysokého sediska, sťa zrutný parný pluh, čerň davu zvoľna orá, a oči šťastné zrú a sypú vďaku shora do duší, ktorým hruď dnes zbožná vášeň roztíska. Výkrikom tisícov i obloha už prinízka, a v kvietí zapadá kdes’ ulíc nepokora, po oknách plno hláv… vlá prápor znad prápora a náruč rozopnú z diaľ nádherných brán stĺpiská. Voz chvíľku postojí, kým zblýskajú slov tance. Drobunkí ľudkovia sa nalepia, jak zurvali, a len kto nevládze, si káru nepripance… A káru o káru (rad dlžizný hmla zavalí!): tá hlava venčená je drahá, sväte — drahá, keď stroj jej ohromný stá všakových kár ťahá!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama