SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hrabivosť

Cez plášte okeníc, ich háky na noc zapiate, sa vtiera mnohý zrak, hoc ulica i pustá, o milosť žobronia i preklínajú ústa a búšia v tvrdý kov i päste, zdvihlé k odplate. Ni moria neprervú kľud starca v dlhom kabáte, naň hlavy plešivej mu brada padá hustá. Na stole dubovom sa pestrie banknót spústa, po jednej hladkajúc ich kladú ruky chlpaté. Pod ťažkým svietnikom z kníh Biblia? či tóra? Nezbadať, nech nie čŕt, z nich nezmerný hlad blkotá, a v steny masívne sťa kremeň tvrdá istota… Je sám… On myslí: sám! A v temnom kúte stvora len kosť a výsmešný gest… prikráda sa pomaly, a skôr, než výkrik zvrie — na hračky sviecu prevalí!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama