SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bolesť

Z tmy lesov rozsiahlych čnie nanajvyšším pohorím bezodných priepastí a snehov bielych večne, nad vonné údolia tak chladno, hrozive čnie, tieň hustý vrhajúc a neduh srdciam nechorým… Z dvier mojich vidieť ho a zrieť i z diaľ za zámorím, kde kvitne figovník a rastú palmy driečne: zem stará pod ťarchou sa praská nebezpečne, kým s tisíc inými i sám sa k činu pachorím. — To chmúrne pohorie sa niekdy srovnať musí, hoc chrbty shrbia sa, hoc ruky prácou zoderú, nech vánky od juhu raz kvietím zihrajú si, a sšepcú úsvitu a sšepcú sladko večeru, že zemi odľahlo, prv ťarchou prihrúzenej: niet brál a bolesti — ak jest preds’ menej, menej!!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama