SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Fantázia

Z vĺn vlasov bohatých, čo strojnú hlávku zdobia, rad periel bielučkých sťa mlieko rúčka vyloví a sype v priehršť tým, ich oslní lesk dúhový, a do čŕt smrteľných smev vkreslí zo záhrobia. Bujarosť výmyslov jej márne ospôsobia, keď stoly pokrýva i v najtrudnejšom dônoví a v púšti vyžltlej z pár vykúzli raj hotový, na ciestky cherubci kde zlatý štrk si drobia. Má kľúče všakých dvier i nakukne v svet všaký, zpod clonných mihalníc zrak omamne sa rozbleskne a stŕha v podsvetie a zdvíha nad oblaky, kým prstom do piesku si píše znaky groteskné, ich taje prezradia pier tiché príhovory, keď svätec u jej nôh, jak radí — tvorí, tvorí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama