SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Medzi kvietím v okne

Je plné muškátmi, čo prekvitajú doruda, úsmevy maľujúc v kút chyžky — zriedka nudný, keď slnko nádherne sa jagá popoludní a zlatá hlavinka si s kvietím sladko dohúda. Sťa z neho vyrástla, sa vzpiera rúčka nechudá z červených šatočiek. Ich krásou nepohŕdni! Tie líčka myje mať as’ vodou čerstvých studní, sú skvitlé muškátom, čo rumene v snoch nabúda. A cvendžia smiechoty, keď škripoce ktos’ perom, čo neraz smutný je, tak smutný, pred večerom, a tušiac mrákavy, jak krehký list sa zachveje… Fárb jasot opája, jak víno v rujnom vzkype, kým okny náručím sa striebro lúčov sype a muškát zažíha i líčka zbledlej nádeje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama