SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ihra farieb

Ak hýria? tanečníc ma pávím rojom oblietnu, a hodváb smeje sa, a svietia svieže údy, tlie zeleň, oranž plá… skvev blankytný, nach rudý… Svet? Stá snov vstupuje jak vo dvoranu baletnú! Ak smútia? v závojoch vdov pochodom ma postretnú, a hodváb šuštiac lká, a vlhnú tvrdé hrudy, v sneh žlť i žúžoľ tmie, a píšu svoje trudy tie oči veliké v hruď, sťa by v dosku pamätnú. Od detstva vídam ich sa hrať so srdcom mojím, a rád ich, všetky rád: čias zhorklým vínom plnia mi, no, iskrí rubínom, a preto oň tak stojím… kým lampu trúchly hosť mi nepricloní dlaňami a v očú chladnom skle sa slejú pestra tóny, keď svit môj dohorel… S ním vyhasnú i ony.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama