SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozmar mladosti

Nôh jej sa more tklo, keď smelý pohľad letel v svet nových zázrakov, kam známe cesty nevedú, a zúril súboj vĺn a rozkýpal sa od jedu tlám hrozných, v akých si hrob našlo tisíce tiel. Na vežiach pobrežných už nebolo zrieť svetiel, deň z hlbín vychodil a friekal krv v hmlu našedú, pár lodí v diaľave sa zťažka dralo kupredu a s ostro vyrastlých skál nespúšťalo zreteľ… Len ona prestanúc sa ihrať s lastúr čriepočky, ich hrsť čias’ vyvrhla v piešť sypkú o prílive, len ona merala vzdor vôd tak pohŕdlive, a vhupla do člna a hnala do skál náročky! Však skoro fľasklo v tvár, i vypadlo z rúk veslo, a ona pokorne sa vracala, jak nieslo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama