SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tetička

Nad sochu Rodičky sa v deň svoj vzniesla z mora hláv, ním rínok vzdúval sa, až v báň ju zdvihlo smavú, pred ňou pán ohromných úst — ruky zľúbať ponáhľav — vzdal rodu vrelý hold a privolal jej slávu. Zpod rudej olejky kams’ placho zrela do diaľav, sťa z gypsu, v jeho beľ ktos’ vzorku vysnil hravú… pred ňou pán ohromných úst — kúzlo hesiel zomáľav — svet nový formoval a panskému klial mravu. A kvitla nádhera… však cengol peniaz z uzlíka: po hodoch na aute pán skoro prešiel babu, a bryzgol do kúdla, vraj — hluchej márne tuliká! Hja, bola malá zas a on mal pamäť slabú, netušil, ako sa tá vráskavá tvár zahúta, nač’ všetko bude groš, ak predá v meste kohúta!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama