SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zvony z neznáma

Hrá vzduchom, zvuk ich hrá hmlou lengavou jak z flóru vo vánku navlhlom, hrá znad hôr luzným hovorom, a zvoní, vrelo zvúc z hrádz dolín k výšav otvorom, kde vidno luhmi z pár rásť rumeň rudozorú. Hrá harfou striebrych strún, hrá chorál velechóru, o kúzle svetlých sfér hrá v ladení až osmorom, zun gongu dumno lká nad vatier ľudských dohorom, a zdvíha dvoje rúk hruď hlukom žitia chorú. A márne: neľze ujsť, len pohľad blúdi úbohý, bo zem sa rozstúpa a pevno ani svora, čies’ knipy ozrutné vtom uchvatnú ťa za nohy. Hrá vzduchom, hlahol hrá, i ruky tiahnu shora. Však telo zvädne prv, dosť strnie svalstva pod kôrou, kým kľakne na vežu mdlé vtáča — z chmúrnych obzorov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama