SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V službe

Pri plame dlhých sviec, čo v pohľadoch sa trasú hláv mierom zjasnených, i na kníh žltom okutí, pri plame dlhých sviec sa duša neraz skormúti, a plachú zarazí ju ozvena jej hlasu. Plá viera v zreniciach, ich lúče zo striebra sú, keď vrúcno žobronia, až slziac v sladkom nadchnutí: klas zrelý vo venci, kvet rumenný i zvädnutý, krv skoro vytreskne z pier chtivých hodokvasu. V tú chvíľu z úzadia Ktos’ kráča množstvom pustený, koľ čela ostrý tŕň a odev hmlou sa stelie, a ruka sčernie mi, jak zriem ju v zlate patény. Nik, nik to nezbadá, jak svliekam rúcho biele a idem… Z kalicha len stín môj smädným učrpká, kým s dlažby kajúcno znie žaloba čias’ pretrpká!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama