SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Voľnosť

Na skvostnom hintove už neraz tiahla mesty, sŕdc množstvá horely, ich ona zažla očima pre sľub jej rudých pier, čo všetkým putá sosníma, pre kyv jej bielych rúk, čo biedy plaší s cesty. A kvietie pršalo jak dážď vo fanfár zvesty pred žrebce ani z pien, jak strihaly si ušima, fárb žhavosť metal deň do ulíc hrsťma plnýma, svet chvel sa pozdravmi a ona? od prelesti! Šla ani bohyňa: koľ čela veniec z vavrínu… Však zmrklo: v komnatu sa najzručnejší vtreli a dušou ovládli a zmačkali kvet biely… pri víne — pri víne, kde zásady snom rozplynú, a z ústok svätice, kto šikovný, mok saje… Kým pravá? v dušiach spí! a vyjsť? tak nevládna je!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama