SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hájovňa v zime

Zarytá v kyprý sneh — jak žena v bielych perinách, keď v mäkké hlavnice i peknú hlavu vkrúti — u cesty zaviatej si hovie v zabudnutí s pohľadom utkvelým kdes’ na obmrzlých svrčinách. S brál ostro hranených sa prelieva dňa rudý nach a svetlo preteká — ba záplavou sa rúti v to ticho velebné, oň bije ohlas dutý vôd, čo v ľad nestuhly hen po hlbokých kotlinách. — Je možné žiť i tu, kam závejami z okolia nedôjde radosti a zvony nedohlaholia? Dym skudlí zpod krovu a zaškripí vrz bránky… Muž s puškou vychodí a prv, než vkročí do lesa, sa zpiati veselo a proti oknu smeje sa, kde na sklo ťapocú dve drobné detské dlanky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama