SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sila hmoty

Chod nôh jej ohromných, sťa robotiace stupy, zo zlata uliate a striebrom vôkol obité, chod nôh tých podmaní hruď väčšmi, než si myslíte, a hudbou uchváti sluch duňot jeho tupý. Za kovu vábivý ceng svätosť zásad kúpi, hoc blkom šľahaly len včera v očú zákmite, tá šľapa pridlávi, ak stretne tvora, bezcite, jak zo skla krehkého i srdce zmrví v krúpy… V hrsť hroznú shrnie to, a roztrúc jemnú na múčku, slín vlahou zrobí kvas a z cesta údy štíka, i hlavu sformuje, i dušu, za noc kratučkú. A ráno? S úsmevom už víta človiečika, keď v rúchu novučkom a v zinačenom vyznaní, dľa mihu zrakov číchs’, sa hýbe zrutnej na dlani.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama