SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nepohlo sa lístka

Na kameň stvrdol zvuk, čo vyznel z duše hlbočín, a nákres vysnený sa usmial zpod topoľov, zvúc pod krov zblúdilých a bitých žitia zvôľou do svetlíc ozdobných pár jasným chvíľam v odpočiň. Vzduch vonný okny sa lial z rozkvitnutých úbočín, i z hriadok, pod ne ktos’ prsť snášal hrsťou holou, a hostia sedali kol’ bielym krytých stolov ku moku, vychváliac hlasno majstrov čin. On? Slov ich nepočul, lež vystatý a schudlý sto plánov oželel a hasla vášní pahreba, keď ostré rozkazy mu v posvätnosť dúm zhúdly. Bez vôle poslúchol a staval kryptu pre seba, k nej život blahoprial… Schla víček slaná rosa… Múr rástol… hýril deň a — lístka nepohlo sa!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama