SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Madona

Ku prsiam vypuklým, ich sladkosť v líčkach kvitne, sa hlávka rumenná a vláskov zlatých prituľká, zpod ramien okrúhlych — hľa, svisá nôžka drobnuľká, kým matku hladkajú dve dlanky neodbytné. Jas jednej radosti z hĺb rovných očú svitne, bo sŕdc tých oboje sa spolu smeje — spolu lká, s pier švítor škovránčí sa steká v zátiš útulka, a kdesi nad makom sa klonia klasy žitné… Obličaj rodičky dnes skvie sa zbožnou istotou. Však zajtra? Ruky zrie, ich láska neprekoná, a prv či neskoršie — lež vyrvú jej plod z lona a vrhnú v zbúrený vír zápoliacich životov, kde — môžbyť — nájde sa: vĺn dravosť zvládze snadno, a môžbyť — s výkrikom až hrozným — kľakne na dno!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama