SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Búrka

Dva chmúrni rytieri sa blížia v mrku zamretom na vrancoch ani noc, hôr kopytá ich tknú sa, v šum štíhlych topoľov z výš kliatba sšomre kusá, tma dusno stelie sa po stráňach čiernym zamätom. Dva meče skrížia sa a prebleskne žiar nad svetom, Hôľ, mihnú obrysy… kým čaká drusu drusa, tíš ťarchou kráti dych, žlť hnevu žúžoľ zrusá. Čos’ hrozné chystá sa v tom kraji trúchlo odetom. A oceľ zaiskrí, a vzrastá dupot zdurno, dážď šústa, víchor rve, kdes’ nehorázno zapraští, sťa klenbu drúzgal by a boriac búral búrno… Ktos’ v hrudi s ranou — hľa, sa rúti v bezdno priepasti, a mesiac škárou chmár ston slabnúci z hĺb slúcha, hmly zlátiac, svislé hmly, jak zbudlé zdrapy rúcha.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama