SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Topiace sa snehy za víchra

Zo stavov nadzemských — jas pien ich, slepiac, prebíja letiace mrákavy — sa príval svahmi steká, po skalných zubiskách sa rútia prúdy mlieka do dolín stemnelých, zkiaď výstražne čos’ zavýja. Na dlani úhorov ves: plachých očú nemia, ju matka pricláňa a k spánku preoblieka: preds’ úzkosť z tmavých hôr sa ženie na človeka, hoc brezy mlčia a krv nádherou sa opíja… Vo vzduchu pravicou čnie slepých živlov vláda, jej shybom oblaky sa rozbehnú i po poli, kde ktosi znavený dnes za hrsť šťastia hľadá a v prachu krútňave sa prediera a zápolí, kým vlasy rozlietle mu chladné kvapky kropia a v čiernych dolinách sa biele snehy topia…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama